Prvá zmienka o evanjelickej cirkvi v Žiline pochádza z 23. apríla 1540 z pera farára Jána Barbomusa – 23 rokov od začiatku reformácie v Nemecku. Myšlienky reformácie sa šírili aj v okolí Žiliny, v mestách ako Považská Bystrica, Púchov, Kysucké Nové Mesto, Bytča či Rajec. Na podnet žilinského farára Fábryho tieto mestá v roku 1544 zakladajú v Žiline kongregáciu, tzv. hornotrenčianske contubernium (žilinský seniorát).
Zaujímavú úlohu zohrala tzv. Dadanova tlačiareň, kde sa tlačila mnohá vzácna literatúra. V Žiline existovala aj cirkevná škola – Žilinská akadémia z roku 1542.
Žilinská synoda 1610
Žilina je spätá s jednou z najvýznamnejších udalostí evanjelickej cirkvi – so slávnou Žilinskou synodou z 28. – 30. marca 1610, ktorá sa konala vo farskom kostole. Jej uznesenia položili základy zriadenia evanjelickej cirkvi vo vtedajšom Uhorsku.
Protireformácia a prerušenia
Súčasťou pohnutých dejín je obdobie protireformácie najmä v 2. polovici 17. storočia. Pre zaujímavosť – v roku 1699 žilo v Žiline 2 682 obyvateľov, z toho 2 304 evanjelikov. V roku 1704 bol za farára pozvaný Daniel Krman, od roku 1706 superintendent (biskup). Počas jeho cesty za švédskym kráľom bola jeho rodina vyhnaná z fary a 20. decembra 1708 bol evanjelikom odňatý farský kostol a zbor zrušený. Bohoslužobný život evanjelikov v Žiline potom 182 rokov nefungoval – bolo to už piate prerušenie (1579 – 1595, 1617 – 1619, 1671 – 1683, 1684 – 1703, 1708 – 1890).
Obnovenie zboru
Duchovné oživenie nastalo symbolicky na pamiatku reformácie 31. októbra 1890, keď bol zbor obnovený ako súčasť Súľova. Samostatným sa stal v roku 1901. V roku 1903 sa začala budovať modlitebňa a fara na Kuzmányho ulici a v roku 1904 bol inštalovaný farár Miloš Kišš.
Veľkou osobnosťou bol Fedor Ruppeldt, ktorý tu pôsobil desiatky rokov – biskup západného dištriktu ECAV, prekladateľ piesní a literatúry, hudobník a ekumenický pracovník. Počas jeho pôsobenia bol v rokoch 1935 – 1936 postavený nový evanjelický kostol podľa návrhu architekta M. Harminca, posvätený 11. 10. 1936. V roku 1938 pribudla fara. V roku 2015 zbor zriadil Evanjelickú materskú školu.
Duchovní pastieri
Do dnešných dní pôsobilo na území cirkevného zboru 27 duchovných pastierov:
- Ján Barbomus (1540 – 1543), Ján Fabri (1544 – 1545), Blažej Botnuš (1546 – 1569), Gregor Damiani (1570 – 1576), Juraj Lovčáni (1577 – 1600), Daniel Drako (1601 – 1602), Joachim Fabry (1603 – 1612), Timoteus Lovčáni (1612 – 1617), Michal Crispin (1619 – 1639), Eliáš Ladiver (1639 – 1673), Ján Nostitius (1682 – 1683), Daniel Krman ml. (1704 – 1708, superintendent od 1706)
- Po obnovení vikariátu: Žigmund Križan (1890 – 1892), Emil Heinlein (1892 – 1895), Jozef Moschtena (1896 – 1897), Miloslav Križan (1898 – 1903)
- Po osamostatnení zboru: Miloš Kišš (1903 – 1921), Fedor Ruppeldt (1921 – 1952, v rokoch 1947 – 1952 biskup ZD ECAV), Vladimír Marenčiak (1952 – 1976), Milan Kachnič (1977), Ján Beňuch (1978 – 1997), Ondrej a Zuzana Peťkovskí (1998 – 2005), Radoslav a Andrea Dankovci (2005 – 2008), Marián a Oľga Kaňuchovci (od 2008)
V súčasnosti je námestným farárom na kaplánskom mieste Jozef Havrila. V zbore slúžili aj viacerí kapláni, napr. Ondrej Antal, Daniel Veselý, Ľudmila Veselá či Peter Gažík. Dlhé roky slúžil v Rajci ako kantor levíta Ondrej Mikuš.